Archeológia · Najstaršie stopy života

Archeologické objavy v lokalite Devínskeho Jazera

V roku 1966 narušili práce v pieskovni v lokalite Lokvy staré hroby. Následný archeologický výskum odkryl rozsiahle pohrebisko zo slovansko-avarského obdobia. Pod zemou sa zachovali stopy ľudí, ktorí v tejto krajine žili pred viac než tisícročím.

Pohrebisko Lokvy pri Morave

V roku 1966 sa pri otváraní pieskovne na piesočnej dune v polohe Lokvy narušili staré hroby. Miesto leží medzi Záhorskou Bystricou a železničnou stanicou Devínske Jazero, približne tri kilometre severovýchodne od stanice. Následne tu Slovenské národné múzeum v Bratislave uskutočnilo archeologický výskum, ktorý podľa archeologickej topografie pokračoval do roku 1970.

Výskumníci zdokumentovali 251 kostrových hrobov, osem žiarových hrobov v popolniciach a tri ohniská. Pohrebisko sa zaraďuje do slovansko-avarského obdobia; odborná antropologická literatúra ho na základe hrobovej výbavy kladie približne do polovice 7. storočia.

Nie všetci pochovaní mali rovnakú výbavu. Medzi kostrovými hrobmi boli identifikované tri hroby jazdcov a šestnásť hrobov peších bojovníkov. Nálezy sú dôležitým svedectvom o spoločnosti, ktorá obývala širšie okolie rieky Moravy dávno pred vznikom dnešnej rekreačnej osady.

Slovanské obydlia za stanicou

Iným náleziskom je ranostredoveké slovanské sídlisko za stanicou Devínske Jazero, bližšie k Zohoru. Už v rokoch 1930–1931 tu archeológ Jan Eisner skúmal pozostatky ôsmich príbytkov s ohniskami. Ďalšie výskumy Slovenského múzea prebehli v roku 1959 a v rokoch 1960–1963.

Archeológovia tu nachádzali časti obydlí, polozemnice, ohniská, jamy, keramické črepy a pec. Nejde teda iba o osamelý nález predmetu: zachovali sa stopy každodenného života a bývania.

Čo nám tieto nálezy hovoria?

Okolie Devínskeho Jazera nebolo prázdnou krajinou, ktorá ožila až s príchodom železnice alebo prvých chatárov. Archeologické náleziská ukazujú dlhšie dejiny ľudskej prítomnosti. Zároveň treba rozlišovať pohrebisko Lokvy a sídlisko pri stanici: sú to dve rôzne lokality a ich nálezy nemožno automaticky spájať s jednou komunitou.

Poznámka k presnosti: Presné polohy archeologických lokalít tu nezverejňujeme ako turistické ciele. Údaje o nálezoch vychádzajú z publikovaných odborných zdrojov; nejde o tvrdenie, že dnešná chatárska osada stojí priamo na pohrebisku.

Pramene a ďalšie čítanie

  1. PAMMAP – archeologická topografia Bratislavy, Lokvy pri Morave.
  2. Ľudmila Kraskovská: Železné kovania zo slovansko-avarských hrobov v Záhorskej Bystrici, Slovenská archeológia XVIII/1 (1970). Odborný článok (PDF).
  3. Zborník SNM – Archeológia 6 (1996), výskumy slovanského sídliska pri Devínskom Jazere (PDF).
  4. Stopy dávnych ľudských osudov – antropologické nálezy z oblasti Bratislavy.

← Späť na historické kapitoly