História / Príbehy starého Jazera
Most, ktorý zmizol z mapy
Zaniknuté premostenie starej cesty z Mástu cez železničný zárez.
Kamenná opora, ktorá zostala
Na súradniciach 48.2670246, 16.9603365 sa nachádza podľa miestneho pozorovania zachovaná kamenná opora bývalého cestného mosta. Dnes je takmer celá skrytá pod hustou vegetáciou. Súčasná fotografia miesta zachytáva vegetáciou zarastený pozostatok mosta.
Cesta, ktorá viedla k Morave
Dnes sa pri železničnej trati neďaleko Devínskeho Jazera ukrýva pod hustým porastom nenápadný pozostatok minulosti. Kedysi však na tomto mieste stál most, po ktorom viedla stará cesta z Mástu smerom k rieke Morave. Bol súčasťou krajiny, v ktorej sa stretávali cesty z okolitých obcí, sedliacke povozy a ľudia smerujúci k lúkam, hostincu na Temrajze či k niekdajšej kompe do Rakúska.
Staré cesty tu existovali dávno pred železnicou. Oblasť Temrajzu, neskôr známa aj ako Vačková, bola významnou zastávkou na cestách pri Morave. Výskum Jozefa Pavláska a Terézie Pavláskovej ukazuje, že práve v tejto krajine sa prelínali miestne spojenia s cestami vedúcimi za rieku.
Keď železnica pretínala starú cestu
V rokoch 1889 až 1891 sa budovala železničná trať z Devínskej Novej Vsi smerom na Kúty a Skalicu. Aby koľaje mali vhodný sklon, stavitelia museli časť trate viesť hlbokým zárezom. Ten však pretínal starú cestu z Mástu. Riešením bol most ponad železnicu, ktorý umožnil zachovať doterajšie cestné spojenie.
Podľa opisu zachovaného v Záhorskom múzeu išlo o pozoruhodnú kombinovanú konštrukciu. Na oboch koncoch stála opora z kamenných kvádrov. Medzi nimi boli dve ďalšie podpery, každá vytvorená zo štvorice štíhlych drevených stĺpov. Most niesli oceľové nosníky, zatiaľ čo vozovka a zábradlie boli drevené. Nad koľajami tak vzniklo spojenie starého sveta ciest a nového sveta železnice.
Most na fotografii výletníkov?
Historický článok spomína aj fotografiu zohorských učiteľov s farárom Zemaníkom, ktorí sa nechali odfotografovať na drevenom moste nad železnicou neďaleko hostinca Temrajz. Je to sľubná stopa k dobovému vzhľadu premostenia. Bez porovnania s ďalšími dobovými zábermi nemožno určiť, či fotografia zachytáva tento most.
Prečo most zmizol
Most prežil desaťročia, počas ktorých sa menili štáty aj podoba okolitej krajiny. Jeho koniec prišiel v päťdesiatych rokoch 20. storočia. V čase budovania prísne stráženého pohraničia medzi Československom a Rakúskom bol odstránený v rámci zabezpečovania štátnej hranice. Staré spojenie ponad železnicu tak zaniklo. Presný rok demontáže sa v použitom prameni neuvádza.
Kamenný svedok ukrytý v zeleni
Na rozdiel od mostov, ktoré po zániku zmiznú úplne, tento po sebe zanechal hmatateľnú stopu. Autori historického výskumu uvádzajú, že na strane rieky Moravy zostala kamenná mostná opora. Zachovaná opora sa nachádza na súradniciach 48.2670246, 16.9603365. Na súčasnom zábere z miesta je opora takmer celá zakrytá hustou vegetáciou a jej murivo zvonka nie je zreteľne viditeľné.
Práve v tom spočíva sila tohto príbehu: miesto, cez ktoré kedysi prechádzala cesta, dnes ľahko prehliadneme. Koľaje zostali, ale most a pôvodné spojenie krajiny zmizli. Pod kríkmi pri železničnom záreze však stále pretrváva posledná pripomienka cesty, ktorú z mapy vymazali dejiny.
Miesto na mape
Miesto zarastenej kamennej opory podľa miestneho pozorovania: 48.2670246, 16.9603365.
GPS zarastenej kamennej opory: 48.2670246, 16.9603365 · Otvoriť na veľkej mape ↗
Pramene
Jozef Pavlásek a Terézia Pavlásková, Hostinec na Vačkovej, Záhorské múzeum, 2020 – opis stavby, zániku mosta a zmien miestnych ciest.