Od trampských osád k trvalému bývaniu

I. Prví trampi pri Morave

V roku 1939 začali Steve, Jeremiáš, Tibor a Ivan trampovať pod menom SAMOTÁRI. V roku 1940 získali od starého rybára na Devínskom Jazere malú chatku, ktorú nazvali Trafika. Pridali sa k nim Fredo, Vaci a Dano so sestrami Kečou a Judou. Pri stretnutiach už zneli štyri mandolíny a gitara.

Na Devínskom Jazere mala v roku 1940 tábor aj trampská osada MLÁĎATKÁ, o ktorej sa zachovalo iba málo údajov. Tieto spomienky dokumentujú ranú rekreačnú tradíciu lokality.

II. Osada KAMARÁT a predaj víkendových chatiek

V roku 1943 sa k partii pridali Slávo a Larry. Na jesennom potlachu vznikla trampská osada KAMARÁT. V oblasti sa podľa spomienok stretávali aj TULÁCI, VESELÉ MLÁDÍ, YUCATAN, SAVANA a DIEVČENSKÉ TRIO.

Dva inzeráty z roku 1944 ponúkali v Thebensee rekreačné nehnuteľnosti: víkendovú záhradu s domčekom pri Morave za 25 000 korún a chatku s verandou na pozemku 160 m² za 35 000 korún. Dokladajú existenciu súkromných rekreačných objektov, nie však dátum založenia organizovanej záhradkárskej osady.

V rokoch 1946–1947 pribudli do osady KAMARÁT ďalšie členky; komunita mala približne pätnásť ľudí. V roku 1946 si osada kúpila ďalšiu chatku za železničnou traťou smerom na Mást.

III. Železná opona prerušila tradíciu

Po nástupe komunistického režimu sa blízkosť rakúskej hranice stala zásadným obmedzením. Podľa trampských spomienok v roku 1952 zaniklo stále táborisko osady KAMARÁT: hraničné pásmo a oplotenie zabránili ďalším návštevám. Členovia však pokračovali v trampovaní v Malých Karpatoch.

Osud pôvodných chatiek nie je zdokumentovaný. Bez ďalších archívnych dokladov nemožno tvrdiť, že ich miesto priamo prevzala dnešná záhradkárska osada.

IV. Rozširovanie záhradkárskej oblasti

Geografka Andrea Rábeková skúmala zmeny krajiny v okolí Devínskeho Jazera pomocou leteckých snímok z rokov 1949, 1969, 1979, 1985, 1991 a 2003. V štúdii z roku 2008 uvádza, že po roku 1969 sa plocha záhradkárskej osady sústavne rozširovala.

Rozvoj rekreačných aktivít tvoril v jednotlivých sledovaných obdobiach 9,5 až 18,6 % všetkých identifikovaných zmien krajiny – nejde o percentuálny rast samotnej rozlohy osady. Výskum zaznamenal aj zmeny poľnohospodárstva, výsadbu borovíc a rozširovanie agátových porastov.

V. Otvorené hranice a ďalší rozvoj

Po roku 1989 sa skončil dovtedajší režim uzavretej hranice. Letecké snímky z rokov 1991 a 2003 dokumentujú ďalšie rozširovanie záhrad a chát. Presný dátum vzniku organizovanej záhradkárskej osady však stále nie je doložený.

VI. Od víkendového pobytu k trvalému bývaniu

Devínske Jazero zostáva rekreačnou a záhradkárskou lokalitou, no časť objektov sa dnes využíva aj na celoročné bývanie. Analýza údajov Registra adries Ministerstva vnútra SR z augusta 2026 identifikovala 46 jedinečných budov so súpisným číslom na adrese s názvom ulice „Devínske Jazero“: 25 v Záhorskej Bystrici a 21 v Devínskej Novej Vsi. Ide o počet evidovaných budov podľa názvu ulice, nie o úplný súpis všetkých stavieb v širšej geografickej lokalite ani o počet obyvateľov.

Súpisné číslo umožňuje jednoznačne identifikovať budovu. V budovách určených na bývanie, ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu môže byť za splnenia zákonných podmienok prihlásený pobyt; pridelené súpisné číslo však samo osebe nedokazuje, že v budove niekto skutočne býva.

Územie je vedené v kategórii záhrad, záhradkárskych a chatových osád (funkčný kód 1203). Trvalý pobyt niektorých ľudí sám osebe neznamená zmenu územia na štandardnú obytnú štvrť.

Od železničných priecestí k cestnému nadjazdu

Výstavba nového cestného nadjazdu nad železničnou traťou výrazne zmenila dopravný prístup k Devínskemu Jazeru. Koláž zachytáva podobu pôvodných úrovňových priecestí a nového mimoúrovňového prepojenia. Je vizuálnym svedectvom ďalšej etapy premeny rekreačnej lokality.

Zdroj fotografie nadjazdu: obrazový materiál poskytnutý do archívu projektu; porovnávacia koláž je graficky upravená.

Čo ešte nevieme?

Nevieme presne, kedy vznikla prvá organizovaná záhradkárska osada, čo sa stalo s trampskými chatkami po roku 1952 ani či dnešné parcely priamo nadväzujú na pôvodné táboriská. Odpovede môžu priniesť katastrálne mapy, archívne záznamy a spomienky pamätníkov.

Miesto, kam sa kedysi chodilo na víkend s batohom a gitarou, sa pre niektorých ľudí postupne stalo domovom.

Historické pramene a zdroje

1. Trampnet.sk – spomienky na bratislavské trampské osady MLÁĎATKÁ, SAMOTÁRI a KAMARÁT; zmienka o Pekelníkovej kronike trampských osád.
2. Dobová tlač, 1944 – dva výstrižky z realitnej inzercie Thebensee (25 000 a 35 000 korún), dodané do archívu projektu; presné periodikum a číslo vydania zostáva doplniť.
3. Rábeková, Andrea (2008): Zmeny krajiny po roku 1949 v lokalite Devínske jazero (Bratislava). Geographia Cassoviensis II, 1/2008, s. 142–145. Štúdia s historickými mapami a analýzou leteckých snímok.
4. Ministerstvo vnútra SR – Register adries, export „Adresy Bratislavský kraj“, august 2026 (CSV); vlastné spracovanie, filtrovanie ulice „Devínske Jazero“ a deduplikácia podľa obce a súpisného čísla.
5. Zákon č. 253/1998 Z. z. – podmienky hlásenia pobytu.
6. Mestská časť Záhorská Bystrica – Informácie o mestskej časti, sekcia Lokality.
7. Záverečný účet mestskej časti za rok 2023 (PDF) – doplnkový úradný zdroj.
8. SME – Záhradkárske osady vznikali aj na smetiskách – širší kontext, nie priamy dôkaz o Devínskom Jazere.

Archívne fotografie, výstrižky a mapy budú pripojené po overení ich presných ciest v depozitári a práv na zverejnenie.