História / Príbehy starého Jazera
Betónoví strážcovia Devínskeho Jazera: Rok 1938
Betónové pevnosti, ktoré mali chrániť hranicu Československa, železnicu a prístupy k Bratislave.
Keď sa Európa pripravovala na vojnu
V tridsiatych rokoch 20. storočia začalo Československo budovať sústavu pohraničného opevnenia. Dôvodom bolo rastúce ohrozenie zo strany nacistického Nemecka. Po anexii Rakúska v marci 1938 sa aj západná hranica Slovenska ocitla priamo oproti územiu ovládanému Hitlerom. Rieka Morava sa tak stala strategickou obrannou líniou.
V krajine okolo Devínskeho Jazera vznikali železobetónové objekty ľahkého opevnenia, známe ako ropíky. Ich úlohou nebolo samostatne zastaviť celú armádu, ale vytvoriť súvislú palebnú obranu, spomaliť postup útočníka a chrániť dôležité prístupy.
Prečo boli bunkre dôležité?
Devínske Jazero ležalo pri rieke Morave a dôležitom železničnom spojení smerom na Marchegg a Bratislavu. Práve komunikácie, železničné teleso a priechody cez riečnu nivu boli miestami, ktorým obrancovia venovali pozornosť. Malé betónové objekty poskytovali posádke krytie a umožňovali viesť paľbu do určených smerov, spravidla vo vzájomnej súčinnosti so susednými objektmi.
Vďaka nízkemu profilu a umiestneniu v teréne sa bunkre ťažšie odhaľovali. Ich bojová hodnota však závisela od výzbroje, prekážok, spojenia a podpory pechoty.
Obranná línia pri Devínskom Jazere
V širšom priestore Devínskej Novej Vsi a Devínskeho Jazera sa obranné postavenia viazali na rieku Moravu a železničný koridor. Miestne opisy uvádzajú dva sledy opevnenia: prvý chránil priestor železnice a jej prístupov, druhý pokračoval vyššie nad železničnou zastávkou cez polia a lesné úseky pri dnešných záhradkárskych osadách.
Jednotlivé bunkre neboli izolované stavby. Mali sa navzájom kryť a vytvárať obranný systém. Konkrétnu trasu a označenia objektov v samotnom Devínskom Jazere treba porovnať s dobovými plánmi a terénnym prieskumom; bez toho nemožno spoľahlivo priradiť každému zachovanému bunkru číslo ani presnú úlohu.
Mníchovská zrada – september 1938
Dňa 29. septembra 1938 sa v Mníchove stretli predstavitelia Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a Francúzska. Bez účasti československých zástupcov rozhodli o odstúpení pohraničných území Československa nacistickému Nemecku. Dohoda bola podpísaná v noci na 30. septembra 1938.
Udalosť sa do českých a slovenských dejín zapísala ako Mníchovská zrada: štát, ktorý sa pripravoval na obranu, bol prinútený prijať stratu svojho pohraničia. Mnohé pevnostné objekty tak nedostali príležitosť splniť úlohu, pre ktorú vznikli. Nasledujúce mesiace priniesli ďalší rozklad republiky a v marci 1939 jej zánik.
Čo z opevnenia zostalo?
Niektoré betónové objekty sa v okolí Devínskeho Jazera zachovali dodnes. Zarastajú vegetáciou a z pôvodnej vojenskej línie sa stali nenápadné svedectvá predvojnového obdobia. Ich presné polohy budeme dopĺňať podľa dokumentácie z terénu.
Pri návšteve nevstupujte do poškodených objektov ani na súkromné pozemky. Fotografia v úvode príbehu je digitálna kompozícia vychádzajúca zo súčasného záberu bunkra; historické postavy a železničná scéna sú ilustračné.
Pramene a ďalšie čítanie
Česko-slovenské pohraničné opevnenie – TIK Devínska Nová Ves